Henryho blog o všetkom možnom

 Akurát vyšlo slnko a ja sa už musím rozhodovať, ktorou cestou dnes pôjdem. Na križovatke zostať nechcem a nemôžem, pretože sa blíži niečo veľké, ale stále nevidím čo to je. Tak tam stále stojím a pozerám na cestu priamu s nádherným okolím, je to ta ideálna cesta na ktorej sa nedá ísť rýchlo inač by vám ušli nádhery okolia, ale je tu aj druhá cesta, kľukatá, strmá, rýchla, vzrušujúca, plná prekvapení a nečakaných prekážok. Jedna polovica mňa chce istotu na ideálnej ceste, ale stále je vo mne časť, ktorá mi nechce dať na výber a núti ma ísť na cestu prekvapení a tak myseľ nevie a len pozerá na cesty. Zrazu prichádza to veľké čo sa blížilo, bolo to zemetrasenie a zničilo obe cesty a tak som zostal sám sedieť na križovatke, ktorá nikam nevedie, zostal som tam a už nikdy viac sa o ničom nerozhodoval.